Ťažba striebra v Rudolfovove
Už pred polovicou 16. storočia sa pozornosť slovenskej komory upínala k juhočeskému Rudolfovovu. Práve tu sa sľubne rozvíjala ťažba striebra. Výnosy tunajších baní sa síce nemohli porovnávať s výnosmi jáchymovskými či kutnohorskými, budili však zaslúžený záujem. Výnosy strieborných baní v Jáchymove aj Kutnej Hore totiž aj napriek stále dobrej výnosnosti už niekoľko desaťročí znateľne upadali a s poklesom ťažby klesal aj príjem kráľovskej pokladnice. Nádej, že nepriaznivý vývoj zvrátia investície na juhu Čiech, vyvolávala veľké očakávania. Na žiadosť ťažbárov, a s úmyslom podporiť banské podnikanie v Rudolfovove, česká komora na konci 60. rokov 16. storočia súhlasila so zriadením mincovne v neďalekých Českých Budějoviciach.
Mincmajstri českobudejovickej mincovne
Prvým mincmajstrom českobudejovickej mincovne sa stal Tobiáš Gebhart. Razidlá pre najstaršie mince s letopočtom 1569 dodal Nickel Milicz z Jáchymova. Nevieme, či to bolo na Gebhartovú žiadosť alebo na žiadosť komory, pretože sám Gebhart bol menovaný mincmajstrom až v priebehu roka 1569, teda v čase keď príprava mincovej výroby bola už v plnom prúde. V každom prípade jáchymovského Milicza vzápätí nahradil Mates Doctor z Linzu. Ten sa poznal s Gebhartom už zo začiatku šesťdesiatych rokov, kedy dodával razidlá do pražskej mincovne, kde Gebhart pôsobil ako vardajn. Ani Doctor však nedodával razidlá dlho. Ako sa dozvedáme z vyúčtovania predloženého mincovni, najneskôr od roku 1573 dodával totiž razidlá Michal Stolz. Pochádzal z rodu zlatníkov usadených v sliezskej Vratislave. Kedy sa presťahoval do Českých Budějovíc nie je známe. V každom prípade najneskôr v roku 1573 dodal do mincovne razidlá na razbu všetkých grajciarových nominálov. Potom, čo v roku 1573 bola razba grajciarov nahradená razbou toliarov, dodával Stolz razidlá pravidelne až do roku 1576. Práve jeho dielom je pôsobivé výtvarné spracovanie najstarších českobudějovických toliarov a tiež mimoriadne vzácneho poltoliaru 1574 známeho iba v dvoch exemplároch.
Českobudejovický toliar 1576 a poltoliar 1574
Pravdepodobne v roku 1576 alebo na začiatku nasledujúceho roka sa Michal Stolz presťahoval do Prahy a začal dodávať razidlá pražskej mincovni. V Českých Budějoviciach ho nahradil českobudějovický rodák a zlatník Bonifác Riedel. Razidlá dodával do mincovne pravdepodobne už na sklonku roku 1576, pretože s týmto letopočtom sa objavujú českobudejovické mince nielen v starom prevedení, ale tiež razby úplne nového strihu. Na veľmi vzácnom toliare z Riedelových razidiel z roku 1576 vidíme poprsie panovníka s pretiahnutou trochu štylizovanou tvárou. Nápadným znakom Riedelovho štýlu sú tiež mohutné hlavy orlov na rubovej strane toliarov. V zhodnom prevedení boli razené Maxmiliánove toliare aj s letopočtom 1577. Tie však už ako posmrtné v čase, keď sa čakalo na schválenie nových vzorov razby Rudolfom II.
Českobudejovické toliare Maximiliána II. možno právom označiť za vzácne razby. Po nádejných výsledkoch zo začiatku sedemdesiatych rokov sa výnosy Rudolfovských baní začali zmenšovať a množstvo striebra spracovaného na razbu hrubej obchodnej mince rýchlo pokleslo. Úplne okrajovo razila mincovňa diely toliara – poltoliari a čtvrťtoliari.
Českobudejovický toliar 1576 bol predaný v Aukcii # 26 za 19 000 eur.
Českobudejovický poltoliar 1574 bol predaný v Aukcii # 26 za 30 000 eur.
