Rozprávkové bohatstvo strieborných žíl
Už pred rokom 1517 sa na zastavených pozemkoch Loketského kraja v opustenom Krušnohorskom údolí nemeckými baníkmi zvanom jednoducho Tal (Údolie) a neskôr premenovanom na Joachimsthal (Jáchymové údolie) začala rýchlo rozvíjať ťažba striebra. Záložné právo ku kráľovským pozemkom držali Šlikova. Šlikovia boli majitelia blízkeho Ostrovského panstva a vodcovia ťažobného spoločenstva, ktoré do horného podnikania na českej strane hôr významne investovalo. A investície čoskoro vyzerali viac ako nádejne. Správy o rozprávkovom bohatstve strieborných žíl sa rýchlo rozniesli a v údolí pod patronátom svätého Jáchyma našli v priebehu niekoľkých rokov nový domov desiatky tisíc baníkov, horných špecialistov, špecializovaných remeselníkov, ale aj kupcov, úradníkov, špekulantov a ďalších. Pôvodná banícka osada sa rýchlo zmenila na jedno z najľudnatejších stredoeurópskych miest.
Výsada na razbu mincí
Šlikovia si veľmi rýchlo uvedomili, že efektívne hospodárske využitie vyťaženého bohatstva naráža hneď na niekoľko komplikácií. Vývoz striebra do Norimbergu realizovaný v počiatočnom období ťažby odporoval zákonnému nariadeniu, ktoré zaväzovalo prevádzkovateľa ťažby k odpredaju striebra, vyťaženého v Česku, kráľovi. Takisto ja razba mince bola v Čechách umožnená výlučne kráľovi. Cestu k maximálnym ziskom z horného podnikania pritom pre Šlikov predstavovala možnosť razby vlastné mince a ich vývoz na bohatý lipský trh. Vďaka zložitým rokovaniam sa v roku 1520 podarilo Šlikom na čele so Štefanom Šlikom získať v snemovni súhlas s razbou mincí avšak s alibistickým dodatkom, že to nebude na úkor krajinských slobôd a kráľa. Takýto súhlas zaisťoval vedúcim predstaviteľom slovenskej stavovskej politickej reprezentácie výhodné postavenie, bolo ho totiž možné kedykoľvek ľahko odvolať. To pre prípad, že by Šlikova neboli ochotní oceniť ich ústretovosť a osobné nasadenie v ich veci. Toho si boli Šlikova veľmi dobre vedomí, usilovali preto o súhlas samotného kráľa. Ten získali v roku 1523 počas kráľovho pobytu v Čechách, avšak iba podmienečne. Je pravdepodobné, že cesta Štefana Šlika na moháčské bojisko po boku kráľa v roku 1526 bola motivovaná okrem iného snahou o zaistenie tejto dôležitej výsady. K tomu však už nedošlo. Kráľ aj jeho šlikovskí poddaní v moháčských močiaroch tragicky zahynuli a nový panovník Ferdinand I. zaujal voči šlikovskému podnikaniu výrazne rezervovanejší postoj.
Šlikovský dvojtolar 1520
Napriek tomu, že výroba šlikovských toliarov s letopočtom 1520 nebola doložená písomne, môžeme predpokladať, že išlo o mimoriadnu pamätná razbu pri príležitosti súhlasu snemovne z toho istého roku. Tomu nasvedčuje nielen nezvyčajné umiestnenie letopočtu (do roku 1525 boli šlikovské toliare razené ako nedatované), ale tiež razba toliarových násobkov - dvoch, troch a štvortoliarov.
Predaný v Aukcii # 26 za 85 000 eur.
