Najväčší zlatý poklad, aký sa kedy v Európe našiel, bol objavený presne pred 250 rokmi na krivoklátskom panstve kniežaťa Fürstenberga. Poklad vážil údajne až 50 kg a obsahoval 7 - 10 tisíc mincí. V aukcii 15. októbra v Prahe sa bude dražiť dukát Karla Egona Fürstenberga, na razbu ktorého bolo použité keltské zlato z pokladu.
Najväčší a najslávnejší poklad zlatých keltských mincí bol objavený pri obci Podmokly. „Prvé mince tu boli objavené v roku 1771. Nálezcom bol údajne nádenník Janota, ktorý v údolí našiel zlaté lesklé kotúčiky a vzal ich domov deťom na hranie. Myslel si, že sú to mosadzné gombíky. Keď židovský podomový obchodník zistil, že to je zlato, správa sa rozšírila a dedinčania začali cielene prehľadávať miesto nálezu. Krátkodobé zbohatnutie miestnych ale netrvalo dlho, lebo sa o náleze dozvedeli na správe panstva a majiteľ Karel Egon z Fürstenbergu chcel zlatý poklad pre seba, najal si drábov a tí z domácich mince doslova vytĺkli,“ pripomína históriu zlatých mincí Jiří Militký z numizmatického oddelenia Národního muzea v Prahe. Že boli mince keltské, to v tom čase nebolo podstatné a ani to nikto netušil, dôležité bolo to, že boli z rýdzeho zlata.
Spôsoby, akými vymáhali mince od nálezcov boli často veľmi kruté, dosiahli však to, že časť pokladu sa zhromaždila na křivoklátskom panstve v rukách Karla Egona Fürstenberga. Bol veľmi vzdelaný, podporoval vedu a umenie a dodnes je zachovaná jeho knižnica obsahujúca viac ako 20-tisíc zväzkov. Objav vnímal on aj aristokratické kruhy za šťastné znamenie. Získané mince uložili na Křivokláte, roztriedili ich a spočítali. Karel Egon sa na mince pozeral ako na zlato, a tak rýchlo nastala skaza celého pokladu. Mince boli predané do pražskej mincovne na roztavenie a kov bol využitý na razbu vládnych dukátov Márie Terézie s rokom 1771.
Poklad mal údajne až 50 kg a počet roztavených mincí tak bol od 7 tisíc do 10 tisíc. Malá časť mincí sa zachovala fyzicky a ide o niekoľko desiatok kusov rozptýlených v niekoľkých európskych zbierkach. Najväčšiu zbierku podmokelských razieb má viedenský mincový kabinet a pražské Národní muzeum. „Príbeh podmokelského pokladu je smutný, ale zároveň strhujúci svojou dynamikou aj mimoriadnosťou obsahu. Ide o jednu z veľmi významných kapitol počiatku stredoeurópskej numizmatiky a archeológie,“ dodáva Jiří Militký.
V aukcii budeme ponúkať dukát Karla Egona Fürstenberga ako položku číslo 269. Dukát je veľmi vzácny a je razený práve z roztaveného keltského pokladu.
