Vyberte si jazyk:

Numizmatické zbierky

Antické, denárové a grošové obdobie

Kelti u nás razili mince po vzore gréckych a neskôr rímskych mincí. Potom sa na našom území takmer 1 000 rokov mince systematicky nerazili a ako platidlo vo forme peňazí boli používané mince cudzie.

Prvé strieborné mince v Čechách začal raziť Boleslav I. v druhej polovici 10. storočia. V Uhorsku razili strieborné mince Arpádovci od roku 1000. Razba denárov tu pretrvala celé storočia a bola zastavená až za panovania cisárovnej Márie Terézie v 18. storočí.

auctions

Český kráľ Václav II. začal raziť po reforme pripravenej talianskymi bankármi a právnikmi striebornú mincu – pražský groš.

Ten sa v strednej Európe stal dlhodobo veľmi obľúbeným platidlom. V roku 1329 sa začali v Kremnici raziť strieborné uhorské groše s hodnotou šesť denárov. Ďalej sa začali raziť zlaté florény – vznikla tak bimetalická mincová sústava, ktorá pretrvala až do začiatku 20. storočia.

Prvé „dukáty“

V roku 1323 sa stretol Ján Luxemburský v Trnave so svojím švagrom, uhorským kráľom Karolom Róbertom z Anjou, a dohodli sa na jednotnej razbe zlatých florénov po vzore zlatej mince razenej od roku 1252 vo Florencii.

Ján Luxemburský začal s razbou zlatej mince 3. januára 1325 v Prahe. Nedostatok zla­ ta spôsobil limitovanú razbu. Mince sa do obehu dostávali, väčšina florénov však bola použitá na zahraničné platby a z krajiny odchádzali.

V roku 1326 Karol Róbert prináša menovú reformu a od roku 1328 sa v Kremnici začína raziť florén. Kremnické florény a neskôr dukáty boli v celej Európe známe svojou stálou rýdzosťou a nepretržite sa razili až do rozpadu monarchie a pokračovali aj po vzniku Československa. V 14. a 15. storočí sa v Uhorsku ročne vy­ produkovali približne 2 tony zlata a 10 ton striebra, viac ako štvrtina z toho na území Slovenska.

Vzácne mince Habsburgovcov

Zbierka mincí v zberateľských stavoch za posledných 20 rokov v priemere pridala k nadobúdacej cene 25 % ročne a cena tak vzrástla 6-násobne.

U exkluzívnych zlatých mincí cena vzrástla 10-násobne, v priemere teda pridávala majiteľovi 45 % ročne, anualizovaný výnos 12,2 %.

Ak sa vám zdá 20 rokov ako príklad nedostatočný, pozrime sa na 100 rokov, obdobie, za ktoré sa zrodí 5 generácií, 2 plné produktívne životy. Za posledných 100 rokov ceny zlatých mincí (dukáty a ich násobky) vzrástli približne 1 000-násobne. Anualizovaný výnos 7,2 %.

Československé dukáty

Svätováclavské dukáty a dukáty Karola IV. sú popri vzácnych prvorepublikových minciach a špecifických skúšobných razbách najzaujímavejšími mincami Československa, či už zo zberateľského, alebo investičného hľadiska.

Svätováclavské dukáty sa začali raziť v kremnickej mincovni v roku 1923. Víťazný návrh pochádza od umelcov Otakara Španiela a profesora Jaroslava Bendu.

Alternatívne návrhy meny, Skúšebné razby

Hoci uzreli svetlo sveta, platidlom sa nikdy nestali. Zvyčajne sú v zbierkach národných bánk a v depozitoch múzeí. V súkromných zbierkach je ich ako šafranu.

Sú nesmierne vzácne a mimoriadne cenné. Viete, že naša mena sa vôbec nemusela pôvodne volať koruna s drobnými halier¬ mi? Čo tak franky, sokoly, stotiny? Rarity, o ktorých ste mnohí doteraz ani nepočuli, sú dnes veľmi vyhľadávané.