Zhoršené postavenie Šlikov voči kráľovskej moci v Čechách
Po smrti Ľudovíta Jagellovského a Štefana Šlika v bitke pri Moháči sa v auguste 1526 výrazne zhoršilo postavenie Šlikov voči kráľovskej moci v Čechách. V osobe Štefana Šlika prišiel celý šlikovský rod o najschopnejšieho a politicky najvplyvnejšieho z bratov a navyše na trón nastúpil mladý, energický a cieľavedomý Ferdinand I. Habsburský. Šlikovia síce disponovali mimoriadnymi príjmami z ťažobných aktivít a prevádzky mincovne v Jáchymove, zároveň však bolo zrejmé, že celé podnikanie stojí na vratkých právnych základoch a bolo len otázkou času, kedy sa panovník prihlási o svoj podiel na zisku. Veď Jáchymovská mincovňa predstavovala v 20. rokoch 16. storočia jeden z najvýnosnejších európskych podnikov svojho druhu a ročne produkovala vyše štvrť milióna toliarov v toliaroch a ich dieloch.
Nová dohoda s kráľom
Otázku oprávnenosti šlikovského mincovníctva otvoril Ferdinand I. na zemskom sneme, ktorý sa konal v Prahe od apríla do septembra 1528. Šlikova, zatlačení do defenzívy, uzavreli v septembri 1528 s kráľom dohodu, na základe ktorej prešla mincovňa a obchod so striebrom pod faktickú kontrolu kráľa a ktorá súčasne Šlikom zaručovala spoluúčasť na podnikaní a určitý podiel na zisku. 28. septembra 1528 potvrdil dohodu český snem. Už 30. septembra, na základe inštrukcie Ferdinanda I., bola do Jáchymova vyslaná kráľovská komisia s úlohou prešetriť aktuálnu situáciu priamo na mieste. Jáchymovský mincmajster Utz (Oldřich) Gebhart vzápätí prisahal vernosť kráľovi a 30. novembra mu bola vystavená mincmistrovská inštrukcia. Súčasne prešiel dozor nad obchodom so striebrom a mincovú výrobou pod kontrolu viedenskej dvorskej komory.
Nové razidlá ako demonštrácia nového právneho stavu
Niekedy ku koncu roka 1528 začala mincovňa razbu toliarov v zmenenom prevedení, ktoré jasne demonštrovalo nový právny stav a autoritu kráľa. Na líci vidíme polopostavu panovníka, na rube štvrtený česko-uhorský znak s habsburským štítkom, odpis odkazuje výhradne ku kráľovskému majestátu. Po výtvarnej stránke sa jedná o razby veľmi zaujímavé a tiež krásne, zrealizované v štýle rannej stredoeurópskej renesancie. Štýlovo podobné toliare, bezpochyby z razidiel toho istého rytca, boli v tejto dobe razené aj vo viedenskej mincovni. Neskôr boli toliare v rovnakom výtvarnom prevedení razené tiež v mincovni v hornorakúskom Linzi. Je zrejmé, že za dodávkami nových razidiel do jáchymovskej mincovne, čerstvo prevzaté pod správu kráľa, stála viedenská dvorská komora. Práve toto bola inštitúcia, ktorá bola v rámci správy kráľovského majetku nadradenou jáchymovskej mincovni a ktorá na konci roka 1528 a na začiatku nasledujúceho roka fakticky preberala riadenie mincovne a kontrolu nad jej prevádzkou. Zaistenie nových razidiel, ktoré boli nevyhnutné na pokračovanie výroby a demonštráciu nového právneho stavu v prevádzkovaní mincovej výroby v Jáchymove, bolo jedným z nevyhnutných úkonov kráľovských viedenských úradníkov. Môžeme len špekulovať, prečo razidlá neboli objednané u súčasného dodávateľa jáchymovskej mincovne. Možno z obavy zdržania dodávok, a možno z dôvodu utajenia, alebo v snahe výrazne vizuálne odlíšiť nové razby od šlikovských razieb. Ďalšou možnosťou je, že dodávateľ viedenskej mincovne bol jednoducho dostupnejší azároveň remeselne dostatočne zdatný. Pravdepodobne z praktických dôvodov neskôr od dodávok viedenských razidiel opustili a razidlá boli opäť objednávané u miestnych rytcov, ktorí mohli pružnejšie reagovať na potreby jáchymovskej mincovne.
Jáchymovský toliar 1529 MDXXVIIII
Predaný v Aukcii # 26 za 60 000 eur.
