Medzi najzaujímavejšie keltské mince stredoeurópskych Bójov nepochybne patria statéry typu Rolltier. Ich náleziská v Čechách a v Hornom Rakúsku svedčia o pôvode týchto krásnych a veľmi vzácnych mincí. Podľa niektorých autorov mohli byť razené aj v Sliezsku, na Morave či na Slovensku. Paulsenova monografia z roku 1933 dokumentuje šesť exemplárov, ktoré možno na základe umeleckého štýlu jednoznačne rozdeliť do dvoch základných skupín.
Tri základné skupiny statérov podľa Paulsena
Na rubovej strane mincí prvej skupiny (Paulsen 216-219) vidíme dokonale prepracovaný obraz mýtického tvora so stočeným telom a chvostom pripomínajúceho draka. Na averze je vyobrazenie, ktoré pri pohľade spredu pripomína štylizovanú zvieraciu hlavu. Mince prvej skupiny majú najvyššiu priemernú hmotnosť v porovnaní s ostatnými exemplármi. Vzhľadom na kvalitu ich štylistického spracovania Paulsen označuje tieto mince za najstaršie. K tým, ktorí neskôr študovali statéry typu Rolltier, patrili Karl Pink, ktorý poukázal na možný skýtsky pôvod motívu, Karel Castelin a najnovšie aj Jiří Militký. Na základe ich zistení možno predpokladať, že mince prvej skupiny boli razené na území Čiech, azda na stradonickom oppide, niekedy v poslednej štvrtine 2. storočia alebo najneskôr na prelome 2. a 1. storočia pred naším letopočtom. Umelecká kvalita razidiel prvej skupiny mincí je fascinujúca a je isté, že vydavateľ mincí chcel prostredníctvom ich vyobrazenia vyjadriť ich jedinečnosť. Jiří Militký vo svojej publikácii Hradiště u Stradonic (2015) vyslovil hypotézu, že razba statérov typu Rolltier mala náboženský účel.
Druhá skupina statérov typu Rolltier (Paulsen 220-221), vyznačujúca sa hrubším výtvarným prevedením ako aj nižšou rýdzosťou a nižšou hmotnosťou jednotlivých exemplárov, určite predstavuje mladšie razby. Náleziská sú sústredené v Hornom Rakúsku, kde boli tieto mince takmer určite razené, pravdepodobne v prvej polovici 1. storočia pred Kristom.
Okrem dvoch vyššie uvedených skupín statérov typu Rolltier existuje aj tretia skupina (Kostur – Gášpár 2018, č. 125,1). Táto je zastúpená okrem iných jedným exemplárom z Flesche Collection (Ziegaus 2010). Obrazy reverzu a averzu v jednom dizajnovom variante tiež vychádzajú z ikonografie prvej skupiny, sú však vyhotovené precíznejšie ako pri minciach druhej skupiny. Zaujímavý je väčší hmotnostný rozsah niektorých známych exemplárov, pravdepodobne naznačujúci dlhšiu dobu razby. Miesta nálezov nie sú známe. Statéry z Flesche Collection sú predmetom rozsiahleho komentára Bernwarda Ziegausa. Naznačuje, že minca je pravdepodobne bohémska, no nedá sa vylúčiť ani jej pôvod v Sliezsku, na Morave či na Slovensku.
Extrémne vzácny Statér otvorí Aukciu #28
V 28. aukcii sa bude dražiť novoobjavený exemplár statéru tretej skupiny zo súkromnej zbierky ako položka č.1. Nižšia hmotnosť a nižšia rýdzosť kovu svedčí o neskorej razbe z prvej polovice 1. storočia pred Kristom, príp. aj od jeho konca. Miesto razby sa nedá s určitosťou určiť. Ide pravdepodobne o bohémsku mincu, no svojou hmotnosťou a rýdzosťou kovu sa približuje aj statérom razeným v Sliezsku a na Slovensku v období razby na bratislavskom oppide.
AUTOR: Tomáš Smělý, aukčný špecialista
Tomáš je aukčným garantom pre keltské, grécke a rímske mince, české stredoveké mince a habsburské mince do roku 1657, s výnimkou sedmohradských a uhorských razieb, a tiež garantom pre cudzie mince do polovice 17. storočia. S numizmatikou sa zoznámil vďaka dedkovi, ktorý sa ako dôchodca venoval zbieraniu mincí. Pri častých návštevách vnuka, ho zoznamoval so svojou neveľkou zbierkou a viedol ho k čítaniu numizmatickej literatúry. Od tej doby sa Tomáš venuje numizmatike, a to aj na bádateľskej úrovni. Prednáša pravidelne na domácich i zahraničných konferenciách a publikuje odborné články. Je považovaný za jedného z popredných odborníkov na stredoeurópske keltské mincovníctvo a české mincovníctvo 16. storočia a začiatku 17. storočia.
